Prírodná zlúčenina nachádzajúca sa v jahodách a inom ovocí a zelenine by mohla pomôcť predchádzať Alzheimerovej chorobe a ďalším neurodegeneratívnym ochoreniam súvisiacim s vekom, tvrdí nový výskum.
Vedci zo Salkovho ústavu pre biologické štúdie v La Jolla v Kalifornii a jeho kolegovia zistili, že ošetrenie myších modelov starnutia fisetínom viedlo k zníženiu kognitívnych schopností a zápalu mozgu.
Hlavná autorka štúdie Pamela Maher z Laboratória bunkovej neurobiológie v Salku a kolegovia nedávno informovali o svojich zisteniach v časopise The Journals of Gerontology Series A.
Fisetin je flavanol prítomný v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, vrátane jahôd, tomelu, jabĺk, hrozna, cibule a uhoriek.
Fisetín nielenže pôsobí ako farbivo na ovocie a zeleninu, ale štúdie tiež naznačili, že zlúčenina má antioxidačné vlastnosti, čo znamená, že môže pomôcť obmedziť poškodenie buniek voľnými radikálmi. Ukázalo sa tiež, že fisetín zmierňuje zápal.
Za posledných 10 rokov Maher a jeho kolegovia uskutočnili množstvo štúdií, ktoré ukazujú, že antioxidačné a protizápalové vlastnosti fisetínu môžu pomôcť chrániť mozgové bunky pred účinkami starnutia.
Jedna takáto štúdia publikovaná v roku 2014 zistila, že fisetín znižoval stratu pamäti u myších modelov Alzheimerovej choroby. Táto štúdia sa však zamerala na účinky fisetínu u myší s familiárnym Alzheimerovou chorobou, čo podľa vedcov predstavuje iba až 3 percentá všetkých prípadov Alzheimerovej choroby.
V rámci novej štúdie sa Maher a tím snažili zistiť, či by fisetín mohol mať prínos pre sporadickú Alzheimerovu chorobu, ktorá je najbežnejšou formou, ktorá vzniká s vekom.
Aby dospeli k svojim zisteniam, vedci testovali fisetín na myšiach, ktoré boli geneticky upravené tak, aby predčasne starli, čo viedlo k myšaciemu modelu sporadickej Alzheimerovej choroby.
Keď mali predčasne starnúce myši 3 mesiace, rozdelili sa do dvoch skupín. Jedna skupina bola kŕmená dávkou fisetínu svojim jedlom každý deň po dobu 7 mesiacov, kým nedosiahli vek 10 mesiacov. Druhá skupina nedostala zlúčeninu.
Tím vysvetľuje, že vo veku 10 mesiacov boli fyzické a kognitívne stavy myší rovnaké ako u 2-ročných myší.
Všetky hlodavce boli počas celej štúdie podrobené kognitívnym a behaviorálnym testom a vedci taktiež hodnotili hladiny markerov spojených so stresom a zápalom u myší.
Vedci zistili, že 10-mesačné myši, ktoré nedostávali fisetín, vykazovali zvýšenie markerov spojených so stresom a zápalom a v kognitívnych testoch si viedli tiež výrazne horšie výsledky ako myši liečené fisetínom.
V mozgu neošetrených myší vedci zistili, že dva typy neurónov, ktoré sú zvyčajne protizápalové - astrocyty a mikroglie - skutočne podporujú zápal. To však nebol prípad 10-mesačných myší liečených fisetínom.
Vedci navyše zistili, že správanie a kognitívne funkcie liečených myší boli porovnateľné s chovaním a kognitívnymi funkciami 3-mesačných neošetrených myší.
Vedci sa domnievajú, že ich objavy naznačujú, že fisetín môže viesť k novej preventívnej stratégii pre Alzheimerovu chorobu, ako aj pre ďalšie neurodegeneratívne choroby súvisiace s vekom.
„Na základe našej prebiehajúcej práce si myslíme, že fisetín môže byť preventívnym prostriedkom na liečbu mnohých neurodegeneratívnych chorôb súvisiacich s vekom, nielen Alzheimerovej choroby, a chceli by sme ich dôkladnejšie študovať,“ hovorí Maher.
Vedci však poznamenávajú, že na potvrdenie ich výsledkov sú potrebné klinické štúdie na ľuďoch. Dúfajú, že sa na splnenie tejto potreby spoja s ďalšími vyšetrovateľmi.
"Myši samozrejme nie sú ľudia." Existuje však dosť podobností, o ktorých si myslíme, že fisetín si vyžaduje bližší pohľad, a to nielen na potenciálne liečenie sporadickej AD [Alzheimerovej choroby], ale aj na všeobecné zníženie niektorých kognitívnych účinkov spojených so starnutím. “
Čas zverejnenia: 18. apríla - 2020